"Fred, si v poriadku?" spýtal sa George brata.

"Áno, prečo?" spýtal sa Fred bez prerušenia svojho experimentovania.

"Strávil si tu 18 hodín. Si si istý, že neexistuje žiaden problém?"

"Áno, som si istý."

George mu neuveril ani na sekundu. Od tej chvíle, čo sa Hermiona vrátila z nemocnice, strávila dvakrát toľko času v práci a Fred trávil viac a viac času v obchode. Vyhýbali sa jeden druhému.

"Hermiona je ešte v práci?" skúšal. Zdalo sa, že Freda od jeho práce nič neodpúta. Premenil sa na šialeného vedca.

"Áno. Povedala, že sa vráti až o deviatej." odvetil.

"Mohol by som ti pomôcť." ponúkol sa George.

"Máš inú prácu. Musíš tráviť čas s Aliciou. Ja to dokážem." usmial sa na brata.

George si povzdychol, vyšiel z izby a nechal Freda tak. Možno by sa mal porozprávať s Hermionou.

"George, čo robíš?" kričala Hermiona, keď prišla domov a našla švagra ležať na gauči, ako jedol to, čo mali mať s Fredom na večeru.

"Čakám na teba." povedal jednoducho.

"Prečo?"

"Potrebujem s tebou hovoriť. Prečo sa s Fredom vyhýbate jeden druhému?"

"Nevyhýbame." povedala rýchlo. Príliš rýchlo...A zamierila k chladničke.

"Prečo ti len neverím?" spýtal sa George a pristúpil k nej.

Hermiona pokrčila pleciami.

"Paranoja? Pozri George, som unavená a chcem spať. Môžeme sa porozprávať neskôr?" spýtala sa.

"V poriadku, ale dokončíme to." poznamenal a vyšiel von.

"Len cez moju mŕtvolu." zamumlala Hermiona.

"Chystám sa, zabiť ťa." povedala pokojne Fredovi.

"Prečo teraz?" spýtal sa s ústami plnými zemiakov.

Hermiona pregúlila oči a podala mu obrúsok.

"Povedal si Fleur, že budem družička."

"Nechceš?"

"Nie v týchto šatách." zakričala. Prišla skôr z práce domov, aby si vyskúšala šaty, čo mala mať na svadbe.

"Ach," usmial sa Fred. Aj keď by to nikdy nepriznal nahlas, šaty boli škaredé. Purpurový odtieň, strašný strih a čipka. Vyzerali ako zbierka narodeninových girlánd.

"Neopováž sa smiať." varovala ho.

"Ani som na to nepomyslel." vyhŕkol dusiac sa smiechom.

Hodila šaty na gauč. To bolo nespravodlivé. Fred to dohodol, keď bola v práci. A naviac teraz tieto otrasné šaty, v ktorých vyzerá ako idiot.

Fred hneď rozpoznal výraz na jej tvári. Chystala sa na neho kričať. Nahlas. Skôr než začala, prišiel k nej. Zdvihol šaty.

"Nemusí to byť také zlé."

"Nie som si istá," odvrkla.

"Ale no tak, stavím sa, že sú celkom pekné." povedal s nebezpečným leskom v očiach.

Hermoina zakňučala a rozbehla sa do spálne. Fred mával šatami ako blázon a prenasledoval ju. Obehla posteľ a sledovala, ako šiel za ňou. Hodila po ňom vankúš, čo ho zhodilo na posteľ. Aby stlmil pád, zachytil ju a spadla na neho. Hneď sa prestala smiať. Fredova tvár bola bližšie ako pár centimetrov od jej a jeho ruky boli okolo nej. Fred sa prestal usmievať, keď si uvedomil, ako sú blízko. Zdvihol sa a pobozkal ju. Hermiona mu bozk opätovala.

"Hm, hm."

Fred a Hermiona sa od seba odtrhli a videli, ako Bill a Fleur stoja vo dverách. Hermiona vyskočila z postele a skoro spadla. Fred jej podal ruku, aby ju chytil, čo spôsobilo, že šaty padli na zem. Fleur to spozorovala.

"Čo robíte, zničíte to!" zakričala a vzala ich.

Fred sa začal smiať. Výraz jej tváre bol taký smiešny. Hermiona ho buchla po hlave za necitlivosť, ale to ho prinútilo smiať sa ešte viac. Vtedy to chytilo aj Billa. Spolu s Fredom odkráčali z miestnosti.

"Muži." vzdychla si Hermiona.

"Čo tu robíš?"

Hermiona sa práve pozerala na Rona.

"Pekné privítanie. Chcel som ťa spolu s Harrym pozvať na obed."

"Nemôžem, mám skúšku šiat."

"Fleur neprestala?" zaškeril sa Ron.

"Samozrejme, že nie. Dokonca si moje šaty vzala, aby sme ich s Fredom nepoškodili." Hermiona si začala upratovať veci na stole.

"Dobre, tak nabudúce." povedal rýchlo Ron a odišiel. Hermiona sa zamračila. Ron mal určite tajné plány. Poobzerala sa okolo seba. Uvidela, ako niekoľko zložiek bolo v neporiadku, nakrivo, akoby ich niekto prehľadával.

Zúrivo podišla k čarovnému telefónu a zavolala na oddelenie aurorov.

"Áno?" ozvalo sa tam.

"Potrebujem hovoriť s Harrym Potterom. Naliehavo."

"Chvíľočku."

Hermiona si hrýzla spodnú peru, kým nepočula Harryho hlas.

"Hermiona, čo sa stalo?"

"Máš ísť dnes na obed s Ronom?"

"Nie, ja som už jedol. Prečo?" spýtal sa Harry.

"Našla som ho v mojej kancelárii. Povedal, že ma prišiel pozvať na obed, spolu s tebou. Špehoval, Harry."

"Hermiona, ľutujem, pokúšal som sa hovoriť s ním o tom..."

"To nie je tvoja chyba, Harry."

"Musím ísť, zavolám ti neskôr."

"Buď opatrná, Hermiona. Ron teraz nerozmýšľa." varoval ju Harry.

"Ako to šlo?" spýtal sa Fred Hermiony, po tom, čo unavene padla na posteľ.

"Je horšia ako Voldemort," odvetila Hermiona zlostne.

"Chceš niečo jesť?"

"Nie, len spať."

Fred si povzdychol. Od doby, keď ju pobozkal, bol vydesený. Čo keď Hermiona zistí, čo k nej cíti? Povedala by mu, že ona to necítila a on by to asi nezvládol. Nemyslel si, že ho miluje. Pretože určite nemiluje. A on to musel prijať.

Hermiona sa zobudila uprostred noci, pretože jej bola zima. Fred jej ukradol prikrývku. Znova. Začala ju ťahať späť, pokúšajúc sa nezobudiť Freda. Bol mrzutý, keď bol prebudený skôr, než mal v úmysle sa zobudiť. A naviac teraz...Odkedy sa pobozkali, bola nervózna. Nikdy si ho nemala pripustiť tak blízko k sebe. Bolo to nebezpečné. Ostali im už len tri mesiace a potom koniec. A on ju určite nemiloval. Nikdy by ju nemiloval.