♕13♕

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

Ste v druhom týždni tehotenstva. Táto veta sa mi opakovala v hlave stále dookola. Nevedela sa usadiť na správne miesto v mozgu, pretože som túto informáciu všelijak nevedela vstrebať. Utrpela som malý otras mozgu a ešte som aj tehotná. Čo bude s mojou kariérou? A hlavne ako túto informáciu príjme Daniel? Nevyzeral na to, aby bol pripravený stať sa otcom.

Bola som v rozpakoch. Absolútne som nevedela, čo budem robiť. Mať dieťa s upírom. Čo to má byť? Nikdy to takto nebolo. Ľudia predsa ani nevedeli, že takéto bytosti ešte vôbec existujú. Zrejme som prvý človek, ktorý to vie.

„Všetko v poriadku pani?" Ozval sa doktor.

„Áno, len som v šoku." Odpovedala som bez toho, aby som sa na neho pozrela.

Niekto zaklopal na dvere. Do miestnosti vstúpil Daniel. Čo mu mám povedať? Vie predsa čítať myšlienky, keď budem klamať, spozná to.

„Nechám vás osamote." Usmial sa na nás doktor a odišiel.

Presne som vedela, prečo nás nechal osamote. Mám mu oznámiť, že som v druhom týždni tehotenstva. Panebože, čo ma ešte postihne?

„Ahoj láska. Deje sa niečo? Pán doktor bol nejaký podozrivo zvláštny." Opýtal sa so záujmom.

Rozhodla som sa, že mu to nepoviem. Budem sa snažiť blokovať svoju myseľ, aby na to neprišiel. Nie je správna chvíľa.

„Nie. Len som ti mala oznámiť, že je všetko v poriadku. Utrpela som len malý otras mozgu a zajtra ma pustia domov." Bola to z časti pravda.

Prosím Daniel, je to pravda, ver mi. Viac ti poviem neskôr. Nevyhovovalo mi miesto ani čas, ani nič, kde by som mu tú radostnú novinu mala oznámiť. Najlepšie to bude u nás doma. Nie je to nič, kvôli čomu by nemohol spávať. Nechápem, prečo k nášmu budúcemu dieťatu pristupujem takto, zrejme je toho na mňa veľa.

„To je skvelé! Budeme zase spolu. Je mi ľúto, že si tu kvôli mne." Skryl si tvár do dlaní.

„Daniel, už sme si to vyjasnili. Nechaj to tak. Mala som držať jazyk za zubami. Bola to moja vina, že som ťa vyprovokovala. To ja, by som sa ti mala ospravedlniť."

Uprene na mňa hľadel. Ako keby nevedel čo má na to odpovedať. Usmial sa a pohladil ma po líci.

„Zajtra si prídem po teba." Uškrnul sa.

Na moju predošlú vetu vôbec neodpovedal. Vstal zo stoličky a odišiel z miestnosti. Bola som sama. Premýšľala som nad všetkým, ako to bude ďalej. Čo bude so mnou, mojou kariérou, mojím dieťaťom. Čo ak sa to dozvie Prescott? Bude to tá najlepšia chvíľa na pomstu.

✼✼✼

Zobudila som sa na niekoho vojdenie do mojej izby. Bol to pán doktor aj s Danielom.

„Môžete odísť, už vyzeráte oveľa lepšie, tak prečo by sme vás tu mali držať ďalej?" Zasmial sa pán doktor.

Zbalila som si veci a odišla zo zelenej budovy s nápisom 'Nemocnica' s Danielom po boku. Bolo zvláštne, že som sa domov tešila z polovice. Ako by, som sa bála, že ma doma čakajú ďalšie problémy. A možno som nebola ďaleko do pravdy. Stále som Danielovi nepovedala, o našom dieťati. Bála som sa jeho reakcie.

Prišli sme domov. Daniel mi zobral veci, dal ich do kuchyne a mňa si zobral do náručia. Položil ma na posteľ a vyzliekol si tričko. Zastavila som ho zdvihnutím ruky.

„Daniel nie. Presne pre to, som bola 4 dni v nemocnici, spomínaš? A musíme sa vážne porozprávať." Naznačila som mu situáciu.

Vyzeral byť sklamaný. Ale predsa poslúchol a vošiel do kuchyne. Sadol si za stôl a pozoroval ma. Sadla som si aj ja a tvárila sa vážne.

„Ja neviem ako ti to povedať." Zmĺkla som. „Ale, som tehotná."

Vykulil oči. Skoro ho prevrátilo zo stoličky. To bola vážne očakávaná reakcia.

„Čože?!" Neveril vlastným ušiam, a snažil sa krotiť.

„Áno, som v druhom týždni." Pokračovala som pokojne, snažiac sa ignorovať jeho reakciu.

„Chcel som ti dať všetko. Chcel som ti ukázať celý svet. A nie sa o teba s niekym deliť!" Tak toto prehnal.

„Daniel! Musíš si uvedomiť, že to nie je ľahké ani pre mňa!" Rozčuľovala som sa aj ja.

„Myslíš si, že som pripravený stať sa otcom?! Nie, nie som! Mal som s tebou naplánovanú budúcnosť! A čo tvoja škola? Nechcela si tak náhodou dokončiť štúdium?!"

Prečo ho to tak zobralo? Čakala som že ma podporí.

„Daniel, ja chápem že nie si pripravený. Ale mohol si to čakať, keď sme spolu spávali bez ochrany!" Ignorovala som jeho otázky, ohľadom školy.

„Máš pravdu, mal som si dávať väčší pozor." Odvrkol.

Postavil sa zo stoličky. Odišiel z kuchyne a potom z domu a riadne za sebou tresol dverami. Takto sa zachová dospelý muž? Je mi z neho zle. Náhle ma neskutočne naplo na vracanie. Rýchlo som utekala do kúpeľne, čupla si k záchodu a vyvrátila potravu. Ústa som si utrela toaletným papierom a spláchla záchod.

Slzy sa mi tlačili z očí. Pohladila som si rukou bruško.

„Neboj sa, on príde." Povedala som do prázdna.

Nebudem kvôli nemu plakať. Nestojí mi za to. Nemala som chuť na nič. Najradšej by som zutekala niekde preč od všetkých. Najlepšie k mame. Znudene a zároveň zronene, som si ľahla do postele.

✼✼✼

Prešlo 6 hodín a Daniel sa stále nevracal. V hĺbke srdca, som sa o neho bála. Ležala som v posteli a pozerala do prázdna. Čistila som si zároveň aj myseľ. Bolo 23:00 keď som započula kľúče, ktoré sa nevedeli dostať do zámky. Keď sa mu to po minimálne 20x podarilo, uvidela som ho spitého na mol. Vyzeral hrozne. Pribehla som k nemu a podoprela ho, aby nespadol na zem a uložila ho do postele.

„Ďakujeeem lásska." Povedal opitým tónom.

Bolo mi z neho zle. Chvíľu som pri ňom sedela a rozmýšľala nad tým, ako sa mohol tak rozbiť. Pálilo ma pri srdci, keď som vedela že sa opil pre to, lebo nevedel prijať novinu o tom že som tehotná. S ním. Nemala som na výber. Pobrala som si periny a naposledy pozrela na spiaceho Daniela. Vošla som do obývačky, rozložila si periny na gauč a zamkla dvere ktoré oddeľovali spáľnu od tejto miestnosti.

S bolesťou pri srdci, som si ľahla na gauč a snažila sa zaspať. V hlave mi stále vŕtala jeho reakcia na moje tehotenstvo. Napokon som zaspala. Sníval sa mi sen. Sen, v ktorom sa objavil Prescott. S úškrnom na tvári vykopával hrob tu, neďaleko v lese. Prišla k nemu nejaká čierno vlasá žena s rovnakým úškrnom na tvári. Zrazu som ale uvidela ako odbehol preč za strom. Zohol sa a zobral si niečo do rúk. Približoval sa k vykopanej jame a v rukách držal moje zúbožené telo, na ktoré sa uškŕňala bez štipky citu tá čierno vlasá žena.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro