Trhlo ma od ľaku. Obzerala som sa po miestnosti a uvedomila si, prečo som tu. Vstala som z gauča a išla ku oknu. Odkryla som závesy a zapozerala sa na krajinu, ktorú pokrýval striebristý nádych mesiaca. Cítila som sa ako v rozprávke. Až do vtedy, kým som neuvidela neznámu siluetu prejsť v čiernych tieňoch stromov. Vo chvíli tá silueta zastala a upierala pohľad smerom na mňa. Celá som stŕpla. Pohla sa bližšie. Kráčala ďalej a ďalej až kým neprišla do striebristých tieňov.

Bola to mužská postava. Jeho tvár sa skryvila do veľkého zľomyselného úsmevu. Keď som si uvedomila kto to je, skoro som omdlela hrôzou. Prescott! Chvíľu som naňho s hrôzou civela. Ako ma mohol nájsť? Zatiahla som závesy a ľahla si naspäť do postele v snahe zabudnúť na to, čo som teraz videla. Bolo mi zle. Neustále sa mi v hlave pretáčala ako film na plátne, Prescottova tvár. Už som si myslela že po nekonečných 20 minútach nezaspím, keď na mňa padla únava a moje telo pohltila temnota.

Zobudila som sa pred 8:00. Započula som, ako Daniel niekomu volá.

„Okamžite prehľadajte celé mesto! Dom kde býva môj otec, okolie. Úplne všetko! Nemohla sa predsa stratiť!" Rozkázal do telefónu.

Takže on sa o mňa bojí? Zaujímavé. Ešte včera sa ožral preto, lebo on sa o mňa bojí? Odomkla som dvere a uvidela Daniela ako sa bleskovo otočil. Zložil telefón a tváril sa vážne.

„Ty si sa zbláznila? Vieš ako som sa o teba bál? Toto mi už nikdy neurob." Povedal.

Prešla som okolo neho do kuchyne. Nemala som náladu sa s ním hádať. On mi tu ide hovoriť že ja nemám niečo robiť? Však som ani nič neurobila. To on sa opil.

Zobrala som si osušku a vydala sa smerom do kúpeľne. Celú cestu chodil za mnou ako pes za paničkou.

„To sa so mnou ani nerozprávaš?" Opýtal sa.

Presne tak Daniel. Nemám si s tebou čo povedať, po tom ako si sa zachoval. Vošla som do kúpeľne a zamkla za sebou dvere. Zbavila som sa oblečenia. Potočila som kohútikom a hlavica sprchy na mňa začala vypľúvať teplú vodu. Keď som bola hotová, poutierala som sa a s osuškou na tele vyšla z kúpeľne. Daniel tam na mňa samozrejme čakal.

„Samantha. No tak. Prestaň trucovať." Nevzdával sa.

„Ja mám prestať trucovať? Máš 25 rokov Daniel, tak dopekla konečne dospej!" Prehovorila som neahnevane.

Zostal tam stáť ako obarený. Ale pravda každého hnevá či zaskočí. Otočila som sa a odišla.

„Samantha!" Zakričal, no ja som sa neotočila. Pribehol za mnou a chytil ma za rameno.

„Prosím, odpusť mi." Zaprosil.

„Ty, si sa opil pre to, lebo som s tebou tehotná Daniel! Skús sa nad sebou zamyslieť. Vieš si predstaviť ako som sa bála ja o teba? Či sa ti niečo nestalo, či ti niekto niečo neurobil." Do očí sa mi hrnuli slzy.

Otočila som sa mu chrbtom s nahnevaným pohľadom a snažila sa potláčať slzy, ktoré sa mi drali z očí. Stále chodil za mnou. Zhodila som zo seba osušku a vybrala si veci na prezlečenie. Obliekla som si silonky nad kolená a krémové šaty s výstrihom na chrbte.

„Kde teraz ideš?"

„Opiť sa." Odpovedala som.

Samozrejme že nie. Napodobňujem jeho chybu a reakciu. Vyčítavo sklonil hlavu. Zobrala som si kabelku a mobil.

„Poviem Jasonovi a Joshuovi nech idú s tebou."

„Viem sa o seba postarať Daniel. Nepotrebujem tvojich bodyguardov, korí mali včera strážiť aj teba."

Zavolala som si taxík. Musím sa konečne stretnúť s Jessicou. Vyťukala som jej číslo. Zaujímavé, že sa mi nikdy s mamou nesnažila dovolať. Samozrejme, mám predsa nový mobil aj kartu. Zaujímavejšie však bolo, že som sa im nesnažila dovolať ja. Priam okamžite to zdvihla.

„Prosím? Tu Jessica Washington."

Preboha. Je to ona. Bude si ma pamätať? Bola som celá roztrasená. Čo ak ma nespozná? Predsa, to bola už nejaká doba, čo sme sa nevideli ani nepočuli.

„J-jessica? Pri telefone Samantha."

Započula som len nejaké šušťanie a potom výkrik.

„Jessica? Jessica!" Volala som zúfalo.

„Ahoj Samantha." Započula som starý chrchlavý hlas.

Telefón mi vypadol z ruky. Bol to.. bol.. nie, to nie je pravda. Prescott Stoneson!

„No tak. Zdvihni ten telefón, ak nechceš prísť o svoju milovanú Jessicu." Pohrozil mi.

S trasúcou sa rukou som telefón zdvihla.

„Ty psychopatický blázon! Prečo toto všetko robíš?"

„To všetko, je kvôli tebe Samantha! Tvoja kamarátka, sa ti isto poďakuje, keď tu už medzi nami nebude." Šialene sa zasmial. „Máš hodinu na to, aby si prišla k nej domov, sama. A nezabudni, viem o tom, keď so sebou niekoho privedieš."

Zložil telefón. On to myslel smrteľne vážne. Čo budem teraz robiť? Zatrúbilo na mňa žlté auto a mne došlo, že som si volala taxík. Nasadla som do neho a obzrela sa na svoj dom. Z okna sa na mňa pozeral Daniel. Viem, že o mojom telefonáte vedel, pretože sa tváril ustarostene a aj nahnevane zároveň. Taxikárovi som povedala aby ma zaniesol na adresu, kde býva Jessica. Bola som tam behom troch minút.

Vybehla som z auta a rútila sa smerom k domu. Pootvorila som bráničku a vošla do dvora. Kráčala som po chodníku, vlastne som ani nevedela či sa vôbec nachádzajú v dome alebo v záhrade. Jessica mala obrovskú záhradu za domom, čiže aj keby sa tu niečo udialo, nikto by nič nevidel.

„Samantha!"

Započula som tlmený výkrik zo záhrady za domom. Bežala som čo mi len nohy stačili. Jessicu som uvidela spútanú na stoličke. Krútila hlavou a plakala. Nikde som však nevidela Prescotta. Pribehla som k nej aby som ju mohla rozviazať. Kým som tam však došla, nejaká ruka ma schytila za rameno a sotila na zelenú zem záhrady. Spadla som na chrbát pár metrov od nich a takmer si vybila dych.

Prescott so šialeným úškrnom už kráčal ku mne. Nohou mi silno kopol do brucha. Zvraštila som tvár od bolesti. Chytila som si brucho a dusno zakašľala. Prescott sa chystal na ďalší útok. Tentoraz nešiel ku mne ale ku Jessice.

„Jessicu nechaj na pokoji!" Zachrapčala som.

Jessica kričala do utierky, ktorú mala v ústach, aby tlmila jej výkriky. Prescott sa nahol ku jej krku. O bože. Snažila som sa postaviť. Cez bolesť som sa nejak vyškriabala na nohy a schytila Prescotta okolo krku v snahe ho zaškrtiť. Bol silnejší, prehodil ma dopredu na tvrdú zem a vyrazil mi dych. Odhrnul Jessice vlasy z tváre a zahryzol sa jej do krku. Tlmene skríkla do utierky.

„Páči sa ti to Samantha? Teraz sa pozeraj, ako pomaly zabíjam tvoju kamarátku." Povedal.

„Nechaj ju, ty blázon! N-nepribližuj sa k nej!" Zúfala som volala.

Jesicca sa na mňa so strachom a slzami v očiach pozerala. Nemala žiadnu šancu na záchranu. Bola priviazaná z každej strany. V tú chvíľu priamo pred mojimi očami, preletela rozmazaná čierna machuľa a narazila do Prescotta, ktorého odhodilo až ku plotu záhrady. Vyvalila som oči, keď som spoznala Joshua. Bol to Danielov bodyguard.

„Ste v poriadku pani Stonesonová?" Opýtal sa.

„Áno, ale ako si sa sem dostal?" Danielovym bodyguardom aj sluhom tykám. Je to zo zvyku, od kedy som sa za Daniela vydala.

„Poslal ma pán Stoneson." Odmlčal sa. „Poďte, odvediem vás aj vašu kamarátku preč."

Kývla som hlavou na znak súhlasu a krčovito behala ku Jessice. Zohla som sa a odviazavala z nej lano. Za ten čas, tu prišiel Johnson aj Daniel. Joshua s Johnsonom odviedli Prescotta niekde preč, na Danielov rozkaz. Potom sa Daniel otočil k nám.

„Ste v poriadku?" Opýtal sa nás obe.

Jessica prikývla. Potom sa pozrela na mňa.

„Samantha! Ty, ty krvácaš!" Ukázala na miesto, kde som mala krv.

Zošuchla som sa na kolená a nevládala vstať. Daniel ma opatrne chytil za chrbát. Bruchom mi prešla neskutočná bolesť.

„Naše dieťa!" Zakričal Daniel a pomaly ma chytil za brucho.

Jessica na nás vyvalila prekvapením oči. Svoju ruku som položila na tú jeho. Zahmlilo sa mi pred očami. On povedal, naše dieťa, konečne ho prijal.

„Rýchlo! Treba ju odniesť do nemocnine!" Zkríkla Jessica.

Vedela som si predstaviť, aký ma Jessica v hlave zmätok. Zavolám jej, len tak zrazu. Potom ju unesie nejaký neznámy chlap, dokonca upír, len kvôli tomu aby dostal mňa. A teraz ešte k tomu všetkému, sa tu zjavia nejaký traja chlapy a jeden z nich tvrdí, že som s ním tehotná.

„Jessica, zober si taxík. Ja tam budem s ňou rýchlejšie." Povedal jej a dal sa do behu.

Ani som sa nenazdala a už som videla veľkú zelenú budovu. Skôr než som zistila čo sa so mnou bude diať, moje telo ochablo a ja som omdlela.

♡♡♡
Ahojte milášikovia! Tak je tu po dlhej dobe nová kapitolka. Vopred sa ospravedlňujem za moju neaktivitu ale keďže začína škola a tento ročník je pre mňa nesmierne dôležitý, nebudem aktívna podľa vašich predstáv. Dúfam že ste si novú časť užili a dychtivo čakáte na pokračovanie ♥︎. Chcela by som ešte napísať, že mám kamarátku: Katrin_Stark, ktorá začína s písaním a bola by som rada, keby ste dali jej tvorbe šancu a prečítali si ju. Ďakujem krásne. Vaša Sam
♡♡♡