Prešlo niekoľko mesiacov od mojej poslednej vidiny. Jessicu som s tým otravovala iba 2x a od vtedy sa mi už nič podobné nestalo. Časom som na to aj zabudla. Spokojne som si užívala prázdniny s mamou a Jessicou na pláži v Mexiku. Všetko bolo úplne super až na jeden moment, ktorý mi doslova úplne zmenil život.

Chystali sme sa z pláže do hotela, na ktorom sme boli ubytované. Ja som si dala sprchu a išla do izby, prezliecť sa do pyžama. Ľahla som do postele a zaspala. Zasníval sa mi sen o Danielovi, a ja som si na neho po dlhých mesiacoch spomenula. V hlave sa mi ozývali jeho varovné slová, že si po mňa príde. Náhle som sa zobudila, na vŕzganie podlahy. Obzerala som sa po miestnosti a celá od strachu stŕpla.

Keď som zbadala nejaký tieň, a dobre známe modré oči, vedela som že je zle. Vrátil sa. Nezabudol a svoje slovo dodržal. Prišiel si po mňa. Práve tu a teraz.

„Ahoj Sam, predsa som ti niečo sľúbil. A sľuby sa plnia, všakže? Prepáč že mi to tak trvalo, ale pripravoval som všetko na našu zajtrajšiu svadbu." Povedal a prebodol ma pohľadom plným túžby.

„Akú svadbu? Ja o ničom neviem!" Povedala som, neveriac čo počujem. Mám sa vydávať, za niekoho koho ani nepoznám?

Potichu ku mne pribehol a chytil ma jednou rukou za obe ruky. Tou neskutočnou silou ktorú mal, mi držal pevne obe ruky, aj keď som sa snažila hocijak vykrútiť. Druhou rukou mi priložil k ústam handru a mňa pohltila temnota. Zobudila som sa na manželskej posteli, presne v tej istej izbe ako pred pár mesiacmi. Postavila som sa a hľadala východ. Uvidela som dvere a rozbehla sa k nim. Nohy sa mi nemotorne zaplietli a ja som padala na zem. V stotine sekundy, ma zachytila nejaká ruka. Hneď som vedela kto to bol. Danielova druhá, chladná ruka ma chytila okolo pása a postavila na nohy.

Pozrel sa na mňa tými jeho krásnymi modrými očami a povedal: „Mala by si byť opatrnejšia. A východ nehľadaj, odtiaľto sa nie je možné dostať von."

Zúfala som sa od neho odtiahla a sadla si na posteľ. Čo budem robiť? Ako dlho ma tu bude vezniť? Uvidím niekedy svoju rodinu?

„Budeš tu so mnou nažívať už naveky. Na svoju rodinu zabudni. Od teraz budeš mať novú rodinu, s ktorou budeš žiť deň čo deň." Povedal chladným hlasom.

Vyšiel von z izby dverami, ktoré za sebou zamkol a mňa tu nechal trčať v tejto luxusnej izbe. Slnko vyšlo a svietilo do tejto prekliatej izby. O pár minút prišiel Daniel aj s tanierom plným jedla.

„Tu máš, najedz sa." Podal mi tanier do ruky.

Nevedela som či to nie je nejaká pasca. Najprv ma unesie a potom mi núka jedlo, ktoré je možno otrávené. Zrazu sa začal smiať.

„Máš vtipné myšlienky Samantha. To jedlo nie je otrávené. Ale keď to nechceš, nemusíš jesť nič celý deň. Tu, som pánom ja. Zapamätaj si to."

„Ako dočerta vieš, čo si myslím! Prečo si taký chladný, rýchly a piješ krv? V mojom svete také monštrá neexistujú!" Neovládateľne som na neho vykríkla.

Z jeho tupej tváre rázom zmizla všetka radosť.

„Čo si to dovoľuješ!" Zvrieskol na mňa. Pritisol ma k posteli a ruky mi chytil nad hlavu.

„Myslíš že sa mi páči byť taký? Viem čítať myšlienky kohokoľvek tu v dome. Tvoje nie sú vínimkou. Mám nadľudské schopnosti o ktorých sa ti ani nesnívalo. Viem byť nesmierne rýchly a silný. Nemáš proti mne žiadnu šancu. Živím sa tvojou sladkou, ľudskou krvou. Si neodolateľná."
Natiahol sa ku môjmu krku a perami sa pomaly posúval od hora až ku prsiam.

Mykala som sa všeliak, ale nedarilo sa mi to. Bol príliš silný, presne ako hovoril. Jednu ruku si uvoľnil, a roztrhol mi tričko ktoré mi zakrývalo vrch tela. Padla na mňa panika. Nechcela som to.

„Prosím nie. Prestaň s tým!" Povedala som roztrasene, no on si to nevšímal a rukou mi prešiel po prsiach až ku zipsu na nohaviciach.

Nikdy som si to tak nepredstavovala. A nie ešte s upírom. Náhle som si uvedomila, že môžem použiť nohy. No on si zrejme moje myšlienky prečítal, pretože svoje nohy pritisol na tie moje. Veškerá šanca na záchranu bola preč.
Prosíkala som a bedákala aby prestal. Bozkával ma na brucho. Posúval sa vyššie a vyššie, až kým sa nedostával pomaly k mojím perám. Keď bol pri nich zastal, a zaváhal. Ako keby ho malo niečo zabiť, keď ma pobozká. Zrejme si moje myšlienky zas prečítal, pretože sa usmial. Bez váhania, sa naklonil a spojil naše pery. Mojím bruchom prešlo milión motýlikov. Bol to môj prvý bozk. Privrela som pery a naklonila hlavu na bok. Zrejme mu to stačilo, pretože ma pustil a odstúpil. Zo skrine mi vybral nové, nepotrhané tričko.

Pred odchodom ešte povedal: „Teš sa na zajtrajší večer. To bolo iba na zahriatie." Usmial sa, pristúpil a pohladil ma po líci.

Náhle odišiel a nechal ma samú, aby som sa prezliekla. Nemala som pri sebe nič. Ani len telefón. Mama a Jessica o mne vôbec nič nevedeli. Mala som o nich strach. No bála som sa aj mojej, nedobrovoľnej zajtrajšiej svadby s upírom.