Nikdy by som nepovedala, že budem mať svadbu v 17. Je povinné ísť na výšku, keď študujem medicínu. Ale ten parchant ma proste unesie, kedy sa mu zachce. A to sa mám zaňho dnes ešte vydávať. Nikdy ma neprinúti, aby som mu povedala svoje 'áno' pred oltárom. Započujem kroky pri manželských dverách a utĺmim svoje myšlienky v momente, keď do dverí vstúpy Daniel. Klasika spomeň čerta, presnejšie upíra a on sa ti zjaví priamo pred dverami s debilným úsmevom na ksichte. Nechápem ako môže byť tak v pohode.

„Dobré ráno láska. Dúfam že sa tešíš na náš svadobný deň. Priniesol som ti svadobné šaty." Povedal s nesmiernou radosťou.

„Máš pravdu, nemôžem sa dočkať, keď budem s tebou stáť pri oltári." Odpovedala som so sarkazmom v hlase a odpľula si na zem.

Jeho to nesmierne nabrúsilo. Z ničoho nič prišiel a strelil mi facku. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Toto si k žene dovolí iba úbožiak. Nenávidela som ho, no teraz som si tú nenávisť iba viac potvrdila.

„Toto si láskavo odvykni! Tu sa budeš správať slušne! Žena by si mala ctiť svojho budúceho manžela!" Vyprskol na mňa.

„Teba si NIKDY, nebudem ctiť! Ty bezcitné hovado!" Napľula som mu do tváre.

Zahnal sa a vylepil mi ďalšiu facku. Bolestivo som sa chytila za líce. Plakala som a pozerala sa na neho s neskutočnou a neskrývanou nenávisťou. Toto mu nikdy neodpustím!

„A teraz sa choď prezliecť. A umy sa, aby si nemala oči od sĺz." Povedal bez štipky citu, a odišiel.

Nenávidím ťa. Najviac na svete si práve ty, nezaslúžiš moju lásku, úctu a pochopenie. Och, prečo sa toto stalo práve mne! Nariekala som do vankúša a prosila Boha o pomoc. Musím sa odtiaľto dostať! Pribehla som k dverám a chytila kľúčku. Bolo zamknuté, ako vždy. Prišla som k oknu, ale bolo zabezpečené mrežami. Tu sa vážne človek cíti ako vo väzení. Nariekala som a nariekala. Zrejme sa musím vážne prispôsobiť. Neviem či som mala ešte nejakú možnosť. Nezostávalo mi nič iné, než sa ísť prezliecť a nalíčiť na moju nedobrovoľnú svadbu.

Išla som sa pozrieť na šaty, ktoré mi priniesol Daniel. Boli biele, s čipkami na chrbáte a kúsok s výstrihom pri prsiach. Vážne, ideálne šaty na svadbu. Obliekla som sa do nich, kedže mi nič iné neostávalo. Vbehla som do kúpeľne aby som preplachla vodou uslzené oči a namaľovala sa. Zrazu som si všimla malé okno, ale dosť veľké aby som sa cez neho prepchala von, ktoré nebolo zabezpečené žiadnymi mrežami ani ničím iným.

Chcela som ho otvoriť, no Daniel si to načasoval práve vtedy, keď som mala ruku na kľúčke. Bol zase, priveľmi veselý. Keď ma uvidel čo špekulujem, jeho úsmev sa znovu vytratil a červený od hnevu, ma chytil bolestivo za zápästie a hodil na posteľ. Rukami mi pridržal ruky a zadíval sa na mňa pohľadom plným túžby. Bála som sa, že sa vráti k tomu čo včera, no nemohol si dovoliť roztrhať aj svadobné šaty.

Voľnou rukou, mi začal prechádzať od kolena až ku stehnu. Celá som stŕpla. Posúval sa vyššie a vyššie. Už bol rukou skoro tam, keď na dvere niekto zaklopal. Neskutočne mi odľahlo. Zišiel zo mňa celý nahnevaný, že sa mu to nevydarilo. Prišiel k dverám a ja som naťahovala krk, zvedavá kto to bol. Bola to slúžka s oznamom, že sú drobné prípravy pripravené a o chvíľu sa to začína. Otočil sa na mňa a usmial sa od ucha k uchu.

„Strašne sa teším, na našu prvú noc spolu miláčik. Medové týždne nás tiež neminú, už som vybral miesto kam pôjdeme. Ale o tom sa porozprávame neskôr." Pristúpil a chytil ma za ruku.

Nemala som na výber, než ho nechať, aby ma viedol. Rozdelili sme sa, on stál a čakal pri oltári. Ja som čakala na druhom konci, kde som kráčala sama. Cítila som, že je otec v tejto nešťastnej chvíli so mnou. Na svadbu prišlo veľmi veľa nových tvárí, ktoré som nepoznala.

Pristúpili sme k farárovi, ktorý nás zosobášil. Nezabudnem zmieniť, že sa mi Daniel vyhrážal, že ak nepoviem svoje áno pred oltárom, budem trpieť do konca života a ako čerešničku na torte, chladnokrvne zabije moju matku aj najlepšiu kamarátku a všetkých, ktorí mi sú nejako blízky. Farár ukončil svoje hovorenie a prišla chvíľa, keď sme sa mali pobozkať. Pozeral sa na mňa varovným pohľadom a ja som vedela, že to utrpenie a vraždu blízkych myslí smrteľne vážne. So skrývanou nechuťou som priložila moje pery na tie jeho. Všetci nám nadšene tlieskali a tešili sa.

Tancovačku sme s Danielom začali naším manželským tancom. Tancovali sme na moju obľúbenú pesničku z Twilight Ságy. Všetci sa radovali, tancovali a jedli. Len ja som nespokojne sedela na stoličke. Predsa len pocit, že ste medzi samými upírmi nebol nijak vzrušujúci. Keď sa všetko skončilo, Daniel sa ma chystal zobrať na medové týždne. Prezliekla som sa zo svadobných šiat a zbalila nejaké veci ktoré boli v skrini. Kufre sme zbalili do auta a ja som nasadla na miesto vedľa vodiča.

Daniel nasadol a chytil ma za ruku. Ja som si svoju z tej jeho vytrhla a položila na stehno. Nijak zvláštne na to nereagoval. Všetci nám kývali a lúčili sa s nami.

„Kam ideme?" Opýtala som sa prekvapene.

„Nechaj sa prekvapiť." Odpovedal.

„Dúfam že ma nejdeš po svadbe rovno pochovať na cintorín."

„Presne tak." Povedal hrôzostrašne.

Od ľaku sa mi začalo potiť čelo. Daniel si to všimol a pohladil ma po líci.

„Neboj sa, ideme na nádherné súostrovie, ktoré ti nepoviem kde je." Povedal natešene.

Dúfam že to bude stáť za to, aj keď, od upíra neviete čo čakať. Cestovali sme približne 4-5 hodín, kým sme tam dorazili bolo už večer. Boli sme na ubytovaní s názvom 'Villa KiKi'. Museli to byť strašne drahé medové týždne. Usúdila som to už len podľa luxusne vybaveného zariadenia. Vybalili sme si veci. Presne som vedela čo príde, keď ku mne pristúpil tou jeho nadľudskou rýchlostou a chytil ma za boky.

Pohladil ma po líci a po vlasoch. Prstami mi krúžil po chrbte, kým sa nedostal k zipsu, ktorý rozopol. Šaty mi spadli na zem a bola som pred ním, v spodnej bielizni. Bolo mi to strašne trápne. Odhrnul mi vlasy na druhú stranu a približoval sa perami k môjmu krku. Vášnivo mi bozkával krk. Popri svojej činnosti, mi rozopol vrchný diel bielizne ktorá náhle spadla na zem.

Rukami som rýchlo zakryla čo sa dalo. Otočil si ma k sebe čelom a pozeral na mňa. „Nemusíš sa hanbiť, ani báť Sam. Bude to krásne, ako u všetkých." Povedal a pomaly mi dával ruky preč.

„Daniel, nie prosím. Nie som ešte pripravená." Odpovedala som mu rýchlo.

Videl na mne, že to ešte nechcem aj keď on po tom veľmi túžil. Ale hádam, nebudem uspokojovať chúťky nejakému upírovi, ktorý ma uniesol.

„Tak dobre. Príde raz chvíľa, keď to budeš aj ty chcieť." Povedal a pobozkal ma na pery.