Policajná stanica nebola tak ďaleko od môjho domu, preto som rovno zamieril domov. Cestou som zavolal mojej kolegyni z múzea, Mary, a vysvetlil som jej, čo sa stalo. Samozrejme, pochopila, že do práce teraz prísť nemôžem - pred mojim domom sa pravdepodobne odohrala vražda. Bola však zdesená, rovnako ako ja a Harry.

Prešiel som okolo môjho auta čo najväčším oblúkom - nechcel som omylom pokaziť stopy, ktoré by sa tam mohli nachádzať. Pri pohľade na červené škvrny mi však prebehol mráz po chrbte. Čo sa tu odohralo? Čoho by som bol svedkom, keby som sa zobudil o pár hodín skôr?

Aby som zahnal nepríjemné myšlienky, doma som si uvaril čaj. Päť hodín poobede ešte nebolo ani zďaleka, no čaj ma vedel vždy upokojiť. Mám pocit, že to súvisí s tým, že pochádzam a žijem v Londýne, ktorý je preslávený čajom o piatej.

Popri pití som začal rozmýšľať nad mojim zoznamom nepriateľov. Bolo to celkom zložité, keďže som nevedel, či som napríklad niekomu nevedomky zničil sen na základnej vyhrať olympiádu z francúzštiny... No mohol by niekto toto považovať za dostatočný dôvod na to, aby mi krvou postriekal celé auto?

Na jednej strane chápem, že vražda bez žiadnych podozrivých sa musí vyšetrovať ťažko. No zoznam nepriateľov? Čo ak to bol niekto, koho vôbec nepoznám?

Policajtka mi povedala, že hneď ako sa jej kolega vráti z miesta nehody, autom vyrazí rovno k môjmu domu, aby začali vyšetrovanie. Zatiaľ mi prikázala pracovať na mojej úlohe. 

Keďže mi prikázala, aby som jej zoznam možných ľudí, ktorí to mohli spraviť, poslal na mail ktorý mi dala, otvoril som dokument vo Worde na mojom laptope. Začal som písať mená ľudí, o ktorých som si myslel, že by mi to z nejakého dôvodu mohli spraviť. Písal som aj dôvody, aby policajtka mohla posúdiť, či by sa to naozaj mohlo stať. Samozrejme, bude brať do úvahy aj vyšetrovanie. Podľa toho, ako sa celá táto situácia vyvinie sa polícia pokúsi zistiť, čo sa tu odohralo. To však zatiaľ nikto netuší. Je jasné, že sa tu stala nejaká krvavá bitka... ale detaily? Tie musíme vypátrať.