Jisung by len horko ťažko skočil nohami späť do diery v ľade, ktorý v nedostatočne hrubej vrstve pokrýval jazero. Preto sa aj s Minhom a Felixom rozhodol nasadnúť na jeho staré sánky, len čo sa anjel vrátil hneď po tom, ako dostal Woojina domov. Musel zabezpečiť, aby sa malý chlapec nikdy viac nepotuloval po nociach a ešte k tomu osamote. 

Všetci traja spoločne preleteli skrz portál naspäť do Štrbiny. Ten sa za posledným členom posádky skutočne uzavrel tak, ako ich o tom oboznámil Taehyun. Jasne modré pavučiny výbojov zmizli a ostalo iba svetlučké mentolové svetlo. 

Chris tam na nich samozrejme stále čakal a po krátkom overení si, že sú všetci v poriadku, predal Felixovi jeho náprstok. Hyunjinov prsteň si pár krát pretočil v dlani, než ju natiahol k Minhovi. Pripadalo mu, že by bolo lepšie, ak by bol druhým pilierom brány stále on, a navyše... bol tu ešte niekto ďalší, s kým mal Minho nevyriešené účty. 

✵☘︎✵

Svetlo sa zlomilo a kúsok od Hyunjina, pochodujúceho uprostred haly, sa ozvali čaptavé kroky, oznamujúce príchod štyroch očakávaných osôb. 

"Ahhh, vďaka Bohu, už som sa šiel zblázniť," vydýchol si chameleón. Vôbec neváhal, a ihneď ako sa štvorica dobrodruhov rozpadla, uväznil svojho anjelského partnera v tuhom objatí. 

"Doslova," prisvedčil s hanblivým úsmevom jeho priateľ, ktorý si opodiaľ stláčal trochu spotené dlane. Felix sa na neho liečivo usmial, vediac, že si toho Jeongin musel od staršieho mága asi dosť vypočuť. 

"... že ma to neprekvapuje," uchechtol sa všeumelec, staviac sa po boku hybrida. "Našťastie som nič z toho nevidel," utrúsil poznámku, načo si uvoľnil oko od pirátskej pásky a začal si ho poriadne masírovať prstami. 

"Škoda," vrátil mu to Jeongin škodoradostne, čím si vyslúžil jednu z Jisungových grimás, ktoré vznikali kvôli tomu, ako si trel unavené oči. Predsa len, bolo dosť pozde. 

Felix sa nad tým musel pobavene usmiať, pretože vedel, že ide iba o priateľské poštuchovanie. V skutočnosti si tí dvaja boli naozaj blízki. Ako by si inak boli ochotní nechať voperovať oko toho druhého? Asi... ťažko. 

"Ako to vyzerá vonku?" vyzvedal Felix od svojho chameleóna, keď pohľadom nenarazil o žiaden pozostatok ľadovej vojny, ktorá sa v obchodnom centre odohrala ešte zopár hodín naspäť. Teraz bola ozaj hlboká noc. 

Hyunjin sa odtiahol z objatia a už v pokojnom postoji, s dlaňami vo vreckách šortiek, prebehol zrakom skupinku svojich priateľov. 

"Mali sme šťastie, že bývame v odľahlej štvrti. Keď ste s Frostom odišli, jeho mágia sa rozpadla. Všetko to zmizlo skôr, než si to niekto stihol všimnúť," odpovedal, kontrolujúc ešte očami otvorený priestor, či v ňom náhodou neostali nejaké škody. 

Minho sklonil hlavu. Podišiel bližšie k ostatným, nohy oťažené vinou. Sykol, snažiac sa venovať Hyunjinovi trochu krivý previnilý úškrn. 

"Vieš..." Zahojdal sa zľahka cez päty na špičky. "Mal by som sa ti ospravedlniť za tie ruky a... toto je tvoje." 

Nechcel to predlžovať, no keď už zopár sekúnd iba tak skákal pohľadom z prsteňa vo svojich prstoch na Hyunjina, ktorý zrejme nevedel, ako zareagovať, rozhodol sa urobiť i ďalší krok. Sám vytiahol z vrecka peknú mužnú ruku zaseknutého chameleóna a vrátil jej to, čo jej patrilo. 

"Tak..." 

"Oh," bola sprvu jediná Hyunjinova odpoveď, zatiaľ čo si napravoval prsteň, ktorý dokonalo pasoval na jeho prstenník. 

Milo sa na Minha pousmial, akoby mu také gesto od druhého chlapca úplne stačilo na to, aby mu odpustil. Vlastne mu ozaj stačilo i takto málo... "Vďaka, cítim sa s ním viac sám sebou." 

"Nemal som ti ho brať..." 

Minho sotva dokončil svoje úprimné ospravedlnenie, sprevádzané rešpektujúcim tichom ostatných, keď sa vtom halou rozozneli vysoké tóny sóla elektrickej gitary. 

Všetci šiesti chlapci sa otočili čelom k presklenej stene, ktorá sa zachvela paletou odtieňov červenej a modrej farby. Tie nakoniec odhalili siluety ďalšej šesťčlennej skupiny.

V dvoch obyčajne oblečených mladíkoch Chris dôverne spoznal Jooyeona a Seungmina. 

Keď sa plne sprítomnili aj ostatní výstredne oblečení hudobníci, modro neónové obrysy virtuálnych bubnov, keyboardu a jednej z elektrických gitár, zmizli. Ostala iba jedna s tigrovaným vzorom, ktorý z iskrivej modrej vychladol do leštenej oranžovej. 

Gitara s posledným tónom priliehavo klesla po boku chudého mladíka s červenými vlasmi a čiernou koženou vestou, ktorá na ňom visela. 

V Jooyeonovej reči to možno znamenalo niečo ako štart, pretože presne na ten pohyb chcel už-už vybehnúť dopredu. Jeho oči ihneď zažali iskru šteňacej radosti. 

"Chris!!" 

Nedostal sa však ďalej než na dva kroky, pretože ho jeho najbližší priateľ potiahol zozadu za golier a donútil ho tak zaspätkovať. 

Asi iba Jooyeon mohol prečítať výraz gitaristu, ktorého tvár sa schovávala za striebornými retiazkami, visiacimi z obvodu matného kovbojského klobúka. 

"Vráť Jooyeonovi jeho moc," zahlásil nekompromisne, akoby to bol práve Chris, kto urobil chybu, keď tú ponúknutú silu prijal. 

Jooyeon sa na maskovaného partnera dotknuto zadíval. 

"Prosím?" Chris nastražil uši. Chcelo sa mu zasmiať, pretože sa mu vôbec nezdalo, že má mladík právo na neho hovoriť takýmto tónom, priečilo sa mu to.  

"Gaon-a," vydýchol si bubeník naoko prísne... Spôsobom, akým upozornil ako na osloveného, tak na seba, to vyzeralo, že má akosi navrch. Mohol to byť práve on, kto pirátov viedol. "Neprišli sme robiť problémy," predniesol dôležito. Ak mal každý z virtuosov nejakú absurdnú osobnostnú masku, tak persona, rola tohto konkrétneho muža, bola hraná dokonalo... on sa totiž očividne predvádzal. 

"Robím si srandu," zasmial sa zrazu Gaon. Urobil tak nečakane neelegantne preskakovaným štýlom a postrčil Jooyeona smerom, ktorým sa chcel pôvodne rozbehnúť. 

Dokonca aj červenovlasý gitarista sa nad tou hlúpou srandou ponížene zaškľabil. Chytil si hmatník gitary a otočil sa k ostatným chrbtom. Falošný piercing v jeho obočí sa pri tom jemne zaleskol. 

Keď Jooyeon cestou k Chrisovi odhadol, čo si upútalo jeho pozornosť, priklonil sa k jeho uchu, ako keby mu šiel povedať nejaké ďalšie dôležité tajomstvo. Chris znovu nastražil uši... nechtiac i oči. 

"Junhan si stále zvyká na to, byť centrom pozornosti. Hlavne sa príliš nepozeraj na jeho gitaru, je na ňu citlivý," pošepkal mu Joo. 

I napriek obsahu správy, ktorú Chris možno ani nepotreboval vedieť, sa ešte viac udivene pozrel na tigrovaný hudobný nástroj. Niežeby sa divil tomu, že ho jej majiteľ mal rád, iba ho zaujalo to, v akej miere to asi mohlo byť, keď bol jediným, kto ho so sebou vláčil i vo fyzickej forme. 

Pravda... asi ťažko by niekto so sebou všade prenášal napríklad také klávesy alebo bubny... - v tomto duchu Chris uznanlivo pokynul hlavou k svojmu ramenu. 

"Chris." 

Skladateľ zažmurkal, len aby zaostril z gitaristu na Jooyeona, ktorý sa pred ním nedočkavo usmieval. 

Potom sa tiež milo usmial a priateľsky podal chlapcovi ruku, pričom sa z tej jeho vyslali k virtuosovi belasé blesky jeho kúzelnej moci. 

"Ešte raz ti za ňu ďakujem." 

"Bolo mi cťou," Jooyeonov úsmev sa s Chrisovým ešte viac rozšíril. Ešte hodnú chvíľu sa nehodlal pustiť ruky svojho idola, z ktorého sa mu nechcelo spúšťať oči. "Hlavne odo mňa pozdrav Lucasa, dobre?" spýtal sa s rozkošnou nádejou v hlase. 

Chris si nemohol pomôcť, nakoniec ho Jooyeonova nezvyčajná roztomilosť celkom dojala a chytil mladého chlapca za ramená. 

"Určite ho pozdravím. Vianočnú večeru budem tráviť s rodinou..." 

Čosi v chlapcových očiach sa smutne zalesklo, zahnal to však letmý pohľad, ktorý si s ním vymenil prichádzajúci Seungmin. Tiež si bol vziať späť svoju moc, požičanú Jisungovi. 

"Tiež si to užite, jasné?" 

"Mhmm," pritakal Jooyeon s ľahkým zubatým úsmevom. 

"Fajn... tak Šťastné a Veselé." Potľapkal ho Chris po ramenách. 

Keď už sa zdalo, že virtuosov úsmev nemohol byť širší, usmial sa ešte viac a odstúpil. 

"Šťastné a Veselé," zajasal. 

Chris sa pobavene díval na to, ako si chalan za chôdze späť k svojej kapele poskakoval radosťou. 

Myslím, že toto je jeden z Vianočných snov, ktorý som skutočne splnil ja... Pomyslel si Chris, spomínajúc na svoj santovský oblek. Až teraz si uvedomil, že to bola vec včerajšieho dňa... Kým všetko vyriešili, prišla ďalšia prebdená noc, predchádzajúca dňu dvadsiateho štvrtého Decembra. 

Akurát sa chcel pozrieť na svojho anjela, keď na neho prehovoril Seungmin. 

"Nastavili sme to tak, že to bude vyzerať ako výpadok záložného zdroja. Za pár minút sa znovu nahodí kamerový a poplašný systém. Kúsok predtým pustím ochranku... Do tej chvíle musíte zmiznúť." 

"Chápem, hneď odtiaľto vypadneme," reagoval Chris pohotovo. 

"Držte sa," zachechtal sa Seungmin potichu, než sa rozišiel k eskalátorom. 

"Tiež." 

Chris sa už poberal zevakuovať svojich priateľov, keď sa ešte otočil, aby zahliadol Jooyeona. Virtuos sa už smial v okruhu svojich blízkych. Jeho tvár zdobili trblietky a na jeho ramená padalo purpurové ombré. 

"A Jooyeon!" 

Chlapec v čiernom kabáte sa ihneď zvrtol cez pätu a spýtavo vypleštil iskrivé oči. 

"Keď sa nabudúce uvidíme v práci, určite sa neboj so mnou rozprávať!" 

Virtuos s blaženým úsmevom pritakal. Ešte na chvíľočku si držal so skladateľom vďačný očný kontakt, než sa jeho Vianočný Santa s jeho milovaným anjelom a partiou stratených chlapcov pozbierali na útek. Už im neostávalo veľa času. 

Tak, toto je predposledná časť O.O šlo v nej hlavne o to, aby sa dokončili nevyriešené udalosti, vyplatili sa dlhy atp XDD ešte stále nechápem, ako som tento príbeh chcela mať ako oneshot, lebo... mi trvalo 8 mesiacov kým som sa dostala vôbec do tohto bodu XD Vianočný oneshot... *ťuká si do čela* 

Dúfam, že sa Vám táto časť, v ktorej sme sa rozlúčili už aj s virtuosmi, páčila x33 zatiaľ pá <3