Autorka kapitoly:Sophie_Mall_147

Znovu som kráčala belostnou krajinou a čakala som. Na čo? Ľahká odpoveď, i keď je len málo ľudí čo na to čakajú.
Čakala som na koniec svojej cesty tu na tomto svete, ktorý ľudia volajú smrť.
Niektorí ľudia tomu hovoria aj koniec všetkého, lenže na to je pozemský život len veľmi krátky, malý čriepok večnosti aby sa smrťou nadobro končil.

Prestalo snežiť. Bohužiaľ som sa pozerala pred seba a nie pod nohy takže som si nevšimla dieru v zemi, do ktorej som vkročila a začala sa ohromnou rýchlosťou šmýkať nadol ako na... Práve som zabudla ako tomu ľudia hovoria.

Dopadla som do čohosi horúceho. Doteraz som nekričala, ale pri dotyku nejakej horúcej vody som zvrieskla.
Poobzerala som sa okolo seba, no rýchlo som klesala ku dnu, keďže som nevedela plávať.

,,Vytiahnite ju, veď sa celkom roztopí," ozval sa akýsi nástojčivý hlas.
,,Vytiahnite ju, veď sa celkom roztopí," ozval sa druhý hlas, tentoraz posmešný a piskľavý.
,,Ja to myslím vážne, Cascabel," prehovoril znovu prvý hlas.

O chvíľu ma niečo z tej horúcej vody vytiahlo a dopadla som na sneh. Konečne niečo studené. Znovu mi bolo ako predtým.
Zdvihla som zrak a pozrela som sa hore. Stála nado mnou podobná dievčina ako som bola ja sama. Tiež mala biele vlasy a šaty a vyzerala zmrznuto.
Podala mi ruku a pomohla mi postaviť sa.

,,Kde to som?" poobzerala som si okolie dôkladnejšie. Stáli sme na cestičke zo snehu lemovanej stromami so všelijakými svetielkami a ozdobami. To, do čoho som predtým spadla bola šálka plná pariacej sa červenej tekutiny.
,,Skutočne ti to ešte nedošlo?" ozval sa ten piskľavý hlas, ktorý začula už predtým. Znovu som sa poobzerala.
,,Tu dole!" ozvalo sa niekde pri mojich nohách. Pozrela som sa tam odkiaľ vychádzal hlas a zbadala som drobného človiečika. Mal červenú špicatú čiapku s rolničkou, rovnako červené a zašpicatené topánky a zelený kabátik s nohavicami rovnakej farby. Siahal mi asi tak po kolená, ak do toho zarátame aj čiapočku.

,,Kto ste?" spýtala som sa, keďže som nedostala odpoveď na prvú otázku.
,,Toto je vianočný škriatok Cascabel a ja som snehová vločka ako ty a volám sa Flogel," ozvala sa veselo bielovlasá dievčina.
,,Počkaj! Hovorila si... Snehová vločka ako ty?" spýtala som sa. Nešlo mi to do hlavy. Zrejme by som vedela keby som bola snehová vločka.
,,Áno, my obe sme snehové vločky," prikývla Flogel.

,,To ale môžeme prebrať po ceste. Teraz ti to tu ukážeme," ozval sa znovu Cascabel.
,,Kde to teda sme?"
,,Stále ti to nedochádza? Myslí ti to skutočne pomaly. Sme predsa vo svete Vianoc!"